V tomto týždni vyrukovalo viacero médií (tlačených aj elektronických) na ľudí s informáciami, že sa všetci Slováci budú musieť poskladať na podporu výrobcov elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie (najmä veternej a slnečnej).

Je pozoruhodné, že tieto informácie prinášajú slovenské média práve v čase, kedy sa pozornosť celej Európy a Sveta sústreďuje na blížiaci sa Kodanský summit, na ktorom sa má prijať nová stratégia o ďalšom napredovaní v boji za znižovanie nepriaznivých následkov klimatických zmien. Práve energetika, ktorá je vo väčšine krajín sveta stále závislá na klasických fosílnych palivách, je jedným z kľúčových prispievateľov ku klimatickým zmenám na Zemi.

„Zelená elektrina obrala ľudí o výraznejšie zlacnenie energií“. Aj takéto titulky prinášajú v súčasnosti média, ktoré sa či už vedome alebo z nevedomosti stali hlasnou trúbou vládneho Smeru a veľkých energetických spoločností, o tom aké negatívne následky bude mať štátna podpora výroby zelenej energie na rodinné rozpočty slovenských domácností v nasledujúcich rokoch.

Čelní predstavitelia regulačného úradu, ktorých nominoval do pozície práve vládny Smer podľa viacerých médií informujú, že budúcoročné zníženie cien energií pre slovenské domácnosti by mohlo byť ešte výraznejšie nebyť požiadaviek Európskej únie, aby Slovensko do r. 2020 vyrábalo až 14%  zelenej energie. Pre úplnosť treba uviesť, že záväzok EÚ ako celku je dosiahnutie 20 % podielu výroby zelenej energie do r. 2020. Slovensku a súčasnej vláde bolo zo strany európskych inštitúcií umožnené dosiahnuť podstatne menej ako je stanovený európsky priemer. Slovensko však bude mať aj s naplnením tohto záväzku zjavný problém, nakoľko súčasná vláda doposiaľ neurobila pre skutočnú podporu zelenej energie takmer nič. Práva naopak zdá sa, že robí všetko, aby vyššie zavádzanie zelených energií bolo vnímané v očiach verejnosti ako negatívny krok, ku ktorému nás tlačí byrokratický Brusel. 

Jediným pozitívom je fakt, že od septembra 2009 vstúpil u nás do platnosti niekoľko rokov odkladaný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorého prijatie vyplývalo z európskych smerníc a bolo nevyhnutné na rozbehnutie OZE sektora na Slovensku. V Nemecku prijali podobný zákon už v r. 2000 a  v Českej republike v r. 2005.

Jednotkou medzi európskymi štátmi v inštalovaní fotovoltických článkov, ktoré dodávajú elektrickú energiu do distribučnej siete, je práve Nemecko, kde boli len v roku 2007 nainštalované zariadenia s celkovým výkonom viac ako 1 100 MW. Od začiatku inštalácie týchto článkov boli v Nemecku zavedené zariadenia s celkovým výkonom 3 811 MW. To je deväťkrát viac ako je plánovaný inštalovaný výkon jedného jadrového reaktora v JE Mochovce.

Na Slovensku bolo do toho roku nainštalovaných 0 MW, čo nás spolu s Lotyšskom, Litvou a Estónskom radí na posledné miesto spomedzi štátov EÚ. Slnečné podmienky sú pritom na Slovensku priaznivejšie ako v Nemecku.  

Kritici zavedenia podpory výkupných cien pre výrobcov elektriny z OZE by sa mali zamyslieť nad tým akým spôsobom sú či už priamo alebo nepriamo podporovaní výrobcovia elektrickej energie napr. z nášho domáceho nekvalitného hnedého uhlia. Hnedé uhlie je najšpinavší typ uhlia s najnižším obsahom uhlíka a najvyšším obsahom vlhkosti. Ťažba a spaľovanie hnedého uhlia má deštruktívny dopad nielen na naše prostredie, ale aj na naše zdravie.

Holandský výskumný ústav CE Delft vypracoval v r. 2007 analýz u zameranú na stanovenie skutočnej ceny uhlia, ktorá poukázala na to, akú cenu skutočne platí ľudstvo a planéta za najšpinavšie palivo na svete - uhlie. Zo spracovaných údajov CE Delft vyplynulo, že globálne externé náklady na ťažbu a spaľovanie uhlia sú 360 mld. Euro ročne. Tieto škody, ktoré v sebe zahŕňajú okrem výdajov spoločnosti na problémy spôsobené klimatickými zmenami aj škody týkajúce sa nehôd na zdraví a životoch pri ťažbe a spracovaní uhlia, ako vplyvy znečistenia vzduchu na ľudské zdravie, ktoré platíme my všetci. Ak by sa tieto externé náklady mali premietnuť do celkových nákladov uholných spoločnosti a následne do ceny uhlia určite by sme nemohli hovoriť o spaľovaní uhlia ako o najlacnejšom zdroji výroby elektrickej energie. Bohužiaľ podobná štúdia zameraná výhradne len na Slovenské podmienky u nás chýba.

Jej absencia však našim oficiálnym vládnym predstaviteľom zjavne vyhovuje, nakoľko môžu pokračovať v jednosmernej preferencii slovenskej energetiky výhradne len na klasické uholné a jadrové elektrárne.   

Pre naštartovanie rozvoja OZE na Slovensku je dnes mimoriadna príležitosť vo forme štrukturálnych fondov, ktorých v budúcich programovacích obdobiach už môže byť podstatne menej. Pre obce, verejný i súkromný sektor sa otvára mimoriadna príležitosť kopírovať vývoj, ktorý v mnohých krajinách úspešne prebieha niekoľko rokov. Čím neskôr sa pre túto cestu rozhodneme, tým bolestivejšie to bude pre obyvateľov tejto krajiny. Vo svete neexistuje príklad kde by rozhodnutie nahradiť fosílne palivá OZE ľutovali.
zdroj: Strana zelených