Sopečné erupcie na Islande spôsobili narušenie vzdušného priestoru v 12 európskych krajinách a letecké spoločnosti denne prichádzajú o 185 miliónov eur[1]. Najviac zasiahnutá je letecká doprava a súvisiace sektory ako cestovný ruch. Vyplynulo to z prieskumu dopadu erupcií na ekonomiky európskych štátov, ktorý zrealizovala Česká sporiteľňa. 

„Dlhšie prerušenia v doprave by mohli mať oveľa rozsiahlejší dopad na cestovný ruch, ktorý v súčasnosti predstavuje asi 5 % svetového HDP, z čoho asi tretina, t.j. 750 miliónov eur pripadá na Európu. Odhady ukazujú, že každý týždeň pozastavenej letovej prevádzky by európsky cestovný ruchu prišiel približne o 4 – 7,5 miliardy eur. Výrazný pokles v leteckej doprave má tiež negatívny vplyv na cenu ropy. K sektorom, ktoré boli tiež postihnuté, patria dodávky tovarov v presne stanovenom termíne (napr. elektronické zariadenia sú často závislé od leteckej dopravy) a tovar podliehajúci rýchlej skaze“, povedal Ľuboš Mokráš, analytik Českej sporiteľne.

Najpriaznivejšia situácia: emisie sopečného prachu ustanú a zo sopky začne vytekať magma, čo bude mať iba lokálny (obmedzený) dopad

Najpriaznivejšia situácia je postupné slabnutie výbuchov, ustúpenie emisií sopečného prachu a vytekanie magmy (podporované roztápaním ľadovca pokrývajúceho sopku). „V takom prípade by erupcia sopky mala relatívne krátko iba lokálny dopad a všeobecné makroekonomické dôsledky by nemali byť vysoké“, vysvetľuje Mokráš. Priamu pomoc vlád krajín EÚ postihnutým leteckým spoločnostiam nemožno vylúčiť, čo by mohlo vyvíjať ďalší tlak na ich rozpočty, ktoré beztak zaznamenávali značnú nerovnováhu. Výrazný pokles leteckej dopravy má negatívny vplyv na cenu ropy.

Najnepriaznivejšia situácia: erupcia neďalekej sopky Katla by tvrdo zasiahla najmä Európu a vývoj eura; negatívny dopad by sa prejavil aj v poklese cien akcií, o dlhopisy by však mal byť zvýšený záujem

Najhorší scenár je, že by sa aktivizovala neďaleká sopka Katla, čo by malo za následok podstatne väčší výbuch. To by mohlo (podľa rozsahu) ovplyvniť globálnu klímu. Negatívny vplyv (okrem leteckej dopravy) by sa najviac prejavil v poľnohospodárskom sektore (studené počasie). Súčasná situácia je pre euro mierne negatívna, keďže Európa je najviac postihnutým regiónom. Aj napriek tomu, že scenár aktívnej činnosti sopky Katla by mal globálny dopad, najviac by stále bola postihnutá Európa. Negatívny dopad na euro by bol potom podstatne výraznejší. Globálne spomalenie by celkovo bolo negatívne pre akcie, zatiaľ čo

v dôsledku neistoty by boli zo začiatku preferované skôr dlhopisy. Ale v dlhodobom kontexte by kombinácia inflácie a vyšších sadzieb tlačila zisky nahor (negatívne v rámci cien). Komodity (s výnimkou energie) by boli negatívne ovplyvnené nižšou hospodárskou aktivitou, zatiaľ čo cena zlata by šla hore v dôsledku zvýšenej averzie voči riziku.

Poisťovací sektor a elektroenergetika nie sú súčasným stavom tak zasiahnuté

Dopad na rôzne trhy na základe verejne obchodovateľných spoločností:

§  Vienna Int. Airport: straty v dôsledku uzavretia letiska Vienna Airport sa odhadujú vo výške 1 mil. eur za jeden celý deň bez letov. Zatiaľ sa ešte nedá odhadnúť konečný dopad sopečného prachu na európsku leteckú dopravu a Vienna Airport. Zatiaľ prevláda mierne negatívny sentiment voči Vienna Airport, trvať bude až do momentu, kedy dôjde k výraznému zlepšeniu situácie.

§  Vienna Insurance Group (VIG): súčasná situácia nemá žiaden dopad na poistný trh v krajinách, kde VIG pôsobí.

§  ČEZ: krátkodobé efekty na českého energetického prevádzkovateľa sú zanedbateľné (relatívne malá erupcia s neutrálnym dopadom na klímu v EUR), keďže by to nemalo mať dopad na trh s elektrinou. V prípade dlhodobejších dôsledkov v podobe chladnejšieho počasia, výroba elektriny sa pozitívne upraví v súlade s nižšími teplotami (1°C ~ 1% spotreby).

§  Unipetrol: Nárast cien ropy a nižší dopyt (v dôsledku nižšej hospodárskej aktivity) by vyvolali tlak na marže za spracovanie ropy. Unipetrol je najviac vystavený petrochemikáliám, ktoré budú taktiež pod tlakom.