Stavebníctvo v krajinách Višegrádskej štvorky prechádza turbulentným obdobím. Dopady súčasnej ekonomickej krízy sú viditeľné vo všetkých štyroch štátoch, avšak ich rozsah sa líši v závislosti od charakteristík týchto odvetví v jednotlivých krajinách. Aj napriek niektorým odchýlkam sa predstavitelia stavebných spoločností v celom regióne zhodujú, že jedným z najchúlostivejších problémov obmedzujúcich rast ich spoločností je nedostatočný dopyt, čo je faktor, ktorý zaznamenal dramatický nárast oproti predchádzajúcim rokom.

To sa už prejavilo vo vyťaženosti kapacít stavebných firiem, ktorá vo všetkých krajinách v porovnaní s rokom 2008 poklesla. V dôsledku menšieho počtu dostupných zákaziek na trhu začínajú firmy využívať aj viac spôsobov, ako dané zakázky získavať. V roku 2009 sú najčastejším uvádzaným spôsobom získavania zákaziek osobné kontakty. Transparentnosť výberových konaní hodnotia predstavitelia spoločností veľmi podobne v celom regióne, v skutočnosti s úplatkami a porušovaním vlastného risk managementu kvôli získavaniu zákazky už ale exitujú rozdiely. Kľúčovou oblasťou, na ktorú budú spoločnosti zameriavať svoju pozornosť v priebehu ďalších dvanástich mesiacov, je zvyšovanie efektivity ich fungovania s cieľom prekonať toto ťažké obdobie a pokiaľ možno, vytvoriť stabilné základy pre budúci rozvoj.

Aká je aktuálna situácia v stavebníctve v jednotlivých krajinách Višegrádskej štvorky?

Najväčší medziročný pokles zaznamenáva Slovensko (január – september 8,8 %), ale to neznamená, že ostatné krajiny ostali ochránené. Najnovšie výsledky Českého štatistického úradu (článok bol dokončený 20. novembra 2009) v porovnateľnom období uvádzajú pokles o 2,5 %. Tento pokles je spôsobený predovšetkým prepadom pozemného staviteľstva. Pokles hlási taktiež Maďarsko (2,7 %). V Maďarsku je najviac špecifická situácia vzhľadom k problémom, ktoré tamojšia ekonomika zažívala ešte pred vypuknutím celosvetovej ekonomickej krízy (protismerná fiškálna a monetárna politika, značný deficit štátneho rozpočtu, vysoké daňové zaťaženie, rastúce FX záväzky tvoriace silný základ pre externé tlaky, atď.). Poľsko je jedinou zo spomenutých krajín, kde stavebníctvo stále ešte vykazuje aspoň mierny rast. Avšak aj tu je zrejmé výrazné spomaľovanie: výsledky január – september ukazujú nárast o 4,7 %, avšak pokiaľ porovnáme tieto údaje s výsledkami z predchádzajúcich rokov za porovnateľné obdobie, bude spomalenie predchádzajúcich výrazných nárastov úplne zreteľné (2006: 14,4%, 2007: 20,2%, 2008: 15,5%). Súčasný rast stavebníctva v Poľsku je zaistený predovšetkým vďaka dvom kľúčovým faktorom, ktoré však nie sú prítomné v ostatných krajinách (prvý z nich aspoň nie v takej miere). Prvým je veľké množstvo v súčasnosti realizovaných infraštrukturálnych projektov financovaných zo zdrojov EÚ. Druhým dôležitým faktorom sú projekty realizované v rámci príprav na EURO 2010 (futbalové majstrovstvá Európy organizované spoločne Poľskom a Ukrajinou), budujú sa napríklad štadióny, komunikácie, hotely, a taktiež druhá trasa varšavského metra.  

Aké sú hlavné problémy, ktoré musia stavebné spločnosti riešiť?

Kľúčovým problémom je pre najväčší podiel stavebných firiem v ČR a SR nedostatočný dopyt. V Maďarsku považujú stavebné firmy za najčastejšie obmedzenie tvrdú konkurenciu. Nedostatočný dopyt zaznamenal hlavne nárast v obdobiach 2007/2008, v súčasnej dobe ho stále uvádza vysoký podiel respondentov (70 %). Poľské firmy uvádzajú najčastejšie byrokraciu spoločne s vysokými nákladmi na prácu (96%), avšak nedostatočný dopyt je vo veľmi tesnej náväznosti (94%). Naviac porovnanie aktuálnych údajov s výsledkami z roku 2008 celkom jasne ukazuje, že nedostatočný dopyt je najrýchlejšie rastúcim obmedzením (+33 percentuálnych bodov oproti roku 2008).

Ďalším faktorom, ktorý bol veľmi často spomínaný a rýchlo penetroval stavebnú spoločnosť od minulého roka v ČR, SR i Poľsku, sú nedostatočné finančné zdroje (v Maďarsku tento faktor prešiel najväčším nárastom už v roku 2007/8, +41 percentuálnych bodov).

Naopak obmedzenie, ktoré výrazne pokleslo od minulého roku, je nedostatok skúsenej pracovnej sily. Hlavný prepad zaznamenal tento faktor na Slovensku (zo 72 % v roku 2008 na 7 % v 2009).

Mal už pokles zakázok vplyv na zníženie vyťaženosti kapacít stavebných spoločností?

Nedostatok zákaziek sa už prejavil aj vo vyťaženosti kapacít stavebných firiem. Najnižšie vyťaženie uvádzajú spoločnosti v Maďarsku, ide o 74 % (pokles z 79 % v roku 2008). Poľské stavebné spoločnosti uvádzajú aktuálnu vyťaženosť na 77 % (pokles z 80 % o rok skôr). Slovenské spoločnosti uvádzajú vyťaženosť mierne vyššiu 78 %, avšak medziročne zaznamenali najväčšie zníženie zo všetkých štyroch krajín (92 % o rok skôr), v Českej republike podľa aktuálnych údajov ide o 84 % (89 % v 2008).

Spoločnosti v ČR ďalej uvádzajú, že majú v súčasnej dobe zazmluvnené zákazky v priemere na šesť mesiacov dopredu, v Poľsku ide o sedem mesiacov. Variabilita v rámci vzorky (dĺžka trvania zmlúv v jednotlivých spoločnostiach) je však v Poľsku vyššia, čo je dané výrazným množstvom spomenutých dlhodobých projektov na jednej strane, ale taktiež množstvom krátkodobých/menších projektov na strane druhej. Údaje za Slovensko a Maďarsko budú dostupné z ďalších prieskumov.

Akým spôsobom spoločnosti svoje zákazky získavajú?

Pre získavanie zákaziek využívajú spoločnosti v Českej republike v priemere 3 spôsoby, na Slovensku 2 až 3 a v Maďarsku ide o 3 až 4 spôsoby (dáta za Poľsko za rok 2009 nie sú dostupné, v roku 2008 išlo o 3 spôsoby). V porovnaní s predchádzajúcim rokom tu došlo k nárastu počtu využívaných spôsobov. Jedným z hlavných dôvodov je obmedzený počet dostupných zákaziek na trhu, ktorý vedie firmy k využívaniu väčšieho množstva spôsobov, ako čo najviac zákaziek získať.

Najčastejšie uvádzaným spôsobom získavania stavebných zákaziek sú vo všetkých spomenutých krajinách osobné kontakty (ČR: 85 % respondentov, SR: 84 %, HU: 100 %, PL 2008: 92 % respondentov). V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v ČR aj v SR a HU k nárastu podielu stavebných firiem využívajúcich tento spôsob.  Ďalšími uvádzanými spôsobmi sú dlhodobé rámcové zmluvy, priamy dopyt zákazníka a tendre.

Transparentnosť tendrov nevykazuje veľké rozdiely, oblasť úplatkov a porušovania risk managementu však áno

Predstavitelia stavebných firiem taktiež hodnotili (na stupnici 1 až 10 max) transparentnosť tendrov, ktorých sa ich firma zúčastnila. Výsledky ukazujú na veľmi podobnú situáciu v ČR, SR a HU. S výnimkou Maďarska hodnotia stavebné spoločnosti celkovo lepšie transparentnosť verejných výberových konaní oproti výberovým konaniam financovaným zo súkromných zdrojov (ČR, verejné vs. súkromné: 5,6 vs. 5,3; SR: 6,3 vs. 5,6; HU: 5,0 vs. 5,6; PL 2008: 5,2 vs. 4,4).

Situácia je do istej miery odlišná v oblasti skúseností stavebných firiem s korupciou. Najväčší podiel firiem, ktoré uvádzajú, že neboli požiadané o úplatok, je v Maďarsku 60%, v Českej republike 59%, naopak najmenší podiel takýchto firiem je na Slovensku (42%), kde ale došlo medziročne k viditeľnému poklesu (zo 72% v roku 2008). Porovnanie s Poľskom je možné iba z výsledkov výskumu v roku 2008, kde je vykazovaný stav blízky skutočnostiam slovenských firiem (47 % respondentov).

V oblasti porušovania vlastného risk managementu sú rozdiely viditeľné viac. Najmenej často dochádza k porušovaniu v Českej republike a v Maďarsku (porušenie zhodne potvrdzuje 43%  respondentov), s odstupom potom nasleduje Slovensko (56%  respondentov), a najčastejším porušovaním svojho risk managementu uvádzajú v Poľsku (2008, 67% respondentov).

Vyhliadky do budúcna

Kľúčovým faktorom, ktorý bude mať rozhodujúci vplyv na budúcnosť stavebných firiem a na ktorom sa zhodujú respondenti v ČR (94 %), SR (91 %) aj v HU (90 %), je vývoj a zmena v dopyte zákazníkov.

Investičnou prioritou pre obdobie 2009-2010, ktorú uvádza najväčší podiel firiem na Slovensku (62%) a v Maďarsku (57%), sú investície do nadväzovania kontaktov a zoznamovania (51 % v ČR). V Českej republike sú o niečo častejšie spomínané plány stavebných spoločností na inovácie svojej ponuky (61%).

Oblasťou, na ktorú budú české a poľské stavebné firmy najviac zameriavať svoju pozornosť v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov, bude zvýšenie efektivity fungovania ich spoločností. Túto oblasť uvádzajú všetky opýtané stavebné spoločnosti v ČR a takmer všetky v Poľsku (94%), pričom ich tiež hodnotili ako najdôležitejšie z celého portfólia uvádzaných aktivít. Naopak za svoju najnižšiu prioritu spoločnosti zhodne v oboch krajinách označujú akvizíciu inej spoločnosti.

Vzhľadom na rýchly vývoj stavebníctva v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku, pripravuje CEEC Research (www.CEEConstruction.Eu) v spolupráci so spoločnosťou KPMG a Ipsos Tambor pravidelné štvrťročné analýzy českého a slovenského stavebníctva a taktiež polročné analýzy poľského a maďarského stavebníctva. Výsledky týchto výskumov budú opäť bezplatne poskytované všetkým záujemcom, a pomôžu tak stavebným spoločnostiam k ich lepšej orientácii a prispôsobovaniu stratégie aktuálnej situácii na trhu.
zdroj: KPMG/Cohn