Pokračujúce demografické zmeny majú vplyv na pracovný trh. Najnovšia štúdia vedená Allianz ukazuje, že v roku 2010 po prvýkrát počet ľudí vo veku medzi 60 a 65 rokov významne predstihne počet novovstupujúcich na európsky pracovný trh. V súčasnosti je EU domovom pre približne 28,6 milióna ľudí vo veku od 15 do 20 rokov. Podľa posledného vývoja približne dve tretiny z nich sa po skončení školy začnú obzerať po novom zamestnaní alebo možnostiach praxe a budú k dispozícii na trhu práce.[1] 28,8 milióna obyvateľov EU má vek od 60 do 65 rokov.

Znamená to, že v tomto roku bude počet ľudí dosahujúcich dôchodkový vek alebo vstupujúcich do dôchodku o 220-tisíc vyšší než počet absolventov škôl. „Odchodom generácie z obdobia populačnej explózie do dôchodku sa tento rozdiel ešte zväčší a v roku 2030 narastie na 8,3 milióna,“ vysvetľuje profesor Michael Heise, hlavný ekonóm a šéf rozvoja spoločnosti v Allianz.

Nie je to fenomén iba v EU

Podobné trendy sa koncom desaťročia predpovedajú aj pre ďalšie krajiny G-20, najmä Rusko, Kanadu, Južnú Kóreu a Čínu.[2] Dramatickejšia situácia je už v Japonsku ako v EU, kde pomer absolventov k 60 až 65-ročným je šesť ku desiatim miliónom. Na druhej strane v Spojených štátoch počet pracujúcich ľudí stále rastie. Spôsobuje to atraktivita krajiny pre imigrantov, rovnako ako nárast pôrodnosti z 1,8 na 2,1 dieťa na ženu od roku 1980.[3]

Graf: Veľké rozdiely v pracovnej sile na trhu EU

Graf ukazuje výrazný rozdiel medzi vekovou skupinou 60 až 64-ročných a skupinou absolventov škôl od 15 do 20 rokov

Potreba politickej aktivity

Problémy EU s nezamestnanosťou sa nevyriešia samé, najmä ak sú výsledkom klesajúcej pracujúcej populácie. „Najmä dnes je nezamestnanosť z veľkej časti štrukturálnym problémom, napríklad vzdelanie a prax mnohých ľudí hľadajúcich zamestnanie sú nezlučiteľné s požiadavkami pracovného trhu,“ hovorí Heise. Preto základnou otázkou bude prispôsobenie pracovných podmienok potrebám starnúcej pracovnej sily.

Zamestnanosť starších ľudí

V súčasnosti len približne tretina všetkých ľudí v EU vo vekovej skupine 60 až 64 rokov stále pracuje. Existujú však značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Na spodku škály je Maďarsko so zamestnanosťou na úrovni 13,3 percenta u 60 až 64-ročných, kým vo Švédsku v tejto vekovej skupine stále pracuje 63 percent ľudí. Ak by zvyšok Európy bol schopný dosiahnuť úroveň Švédska, v roku 2030 by sme mali o osem miliónov zamestnaných viac.

Rast podielu zamestnaných starších ľudí je potom výzvou, ktorej bude v budúcnosti čeliť politika trhu práce. „Významné medzníky sa už v posledných rokoch dosiahli, a to redukciou počtu stimulov k predčasnému odchodu do dôchodku, ktoré sa zaviedli ako súčasť reforiem penzijných systémov v mnohých krajinách EU. Terajšou úlohou je vytvoriť správne prostredie na trhu práce. Ak EU v tejto snahe uspeje, môže slúžiť ako funkčný model navzdory starnúcej svetovej populácii,“ hovorí Heise.