Dnešné časy  príliš neprajú konferenčným aktivitám a predsa pokračujete v projekte, ktorý ste štartovali v minulom roku. Hovoríme o pripravovanom druhom ročníku konferencie FLEET, LOGISTICS a AUTOMOTIVE PR 2009. Čo vás presvedčilo veriť, že projekt bude minimálne taký úspešný ako ten minuloročný?

K zrealizovaniu tohto projektu nás už dlhšiu dobu vyzývali viaceré subjekty pôsobiace na slovenskom automobilovom trhu. Jeho vytvorením sme teda uspokojili potrebu, ktorá tu už dlhšie existovala, o čom nás presvedčil aj jeho mimoriadny minuloročný úspech a viac ako 180 účastníkov. Podujatie je unikátne tým, že spája dve samostatné konferencie, ktoré prebiehajú súbežne na jednom mieste. Prvý odborný program – FLEET, LOGISTICS je určený odberateľom automobilov, čiže firmám, ktoré využívajú vozové parky pre svoje potreby alebo ktoré sa zaoberajú dopravou a logistikou. Druhý program AUTOMOTIVE PR je zameraný na vzdelávanie produktových, marketing a PR manažérov v automobilovom priemysle, teda dodávateľov automobilov. Stretávajú sa tu tak na jednom mieste dve cieľové skupiny, ktoré sa navzájom potrebujú a majú si čo povedať. Účastníci tak celý konferenčný deň intenzívne využívajú na budovanie nových kontaktov a lobbing.
Tento rok sme pripravili viacero zmien – tou najpodstatnejšou je spojenie s už tradičnou Konferenciou Doprava a logistika Vydavateľstva Ecopress. Podujatia tak splynuli v jedno, čím sme v dnešnej krízovej dobe potešili partnerov a sponzorov. Účastníkov, verím potešíme odborným programom, v ktorom figurujú samé zvučné mená vrátane zahraničných osobností. Pripravili sme tiež efektívny systém využitia priestorov a navigačný systém, ktoré účastníkom zabezpečia maximálny komfort, testovacie jazdy a niekoľko ďalších noviniek.

Ste známy motoristický novinár a znalec automobilového trhu. Predstavte si, že máte k dispozícii špičkový vývojársky tím automobilových inžinierov a dizajnérov. Aké parametre ideálneho auta pre podnikateľov v roku 2010  by ste im nadiktovali?

Auto vo finálnej podobe to nie je len zhmotnená predstava konštruktérov a dizajnérov. To je aj ich konsenzus s ekonomickým oddelením, ktoré ako jediné vie, že klienti chcú vozidlo, ktoré je dobré a výhodné zároveň. Ak mám načrtnúť svoju predstavu o ideálnom podnikateľskom aute budúcich rokov, a ak máme na mysli osobné reprezentatívne auto, nie úžitkáč, tak som presvedčený, že musí pochádzať z európskej, alebo z japonskej produkcie. Či sa to stretne s pochopením, alebo nie, len oni udávajú smer vývoja. Pri kúpe každého auta je treba mať na pamäti neskoršiu znovupredajnosť, teda čo najvyššie percento návratnosti investície. Nemenej dôležitý je imidž značky a celkom určite najvyššiu prioritu musí mať bezpečnosť, kvalita, spoľahlivý servis a potom jazdné, ekologické a ekonomické parametre vozidla. Dizajn je na poslednom mieste, pretože sa do značnej miery posudzuje subjektívne. Ak mám byť teda konkrétny, myslím si, že ideálne podnikateľské auto patrí do strednej triedy, má motor s výkonom cez dvesto koní, v ideálnom prípade hybridný pohon, päťhviezdičkovú bezpečnosť Euro NCAP, kvalitné audio a vyrobili ho v Nemecku alebo v Japonsku.     

Súčasné ekonomické problémy sa nevyhli ani automobilovému priemyslu. Skôr naopak. Práve snaha o ich riešenie priniesla do nášho slovníku nový pojem „šrotovné“. Odborníci, ekonómovia a hlavne politici sa nevedia zhodnúť, či zavedenie šrotovného bol krok správnym smerom  alebo len fikcia a výsledok úspešného tlaku automobilovej lobby. Aký je Váš názor?

Každý, kto spochybňuje rozhodnutie Vlády SR uskutočniť dve vlny šrotovného, spochybňuje tým aj rozhodnutia vlád viacerých vyspelých európskych krajín, ktoré ho uskutočnili tiež, dokonca pred vzniknutím krízy. Myslím si, že nejde o dôsledok lobbingu automobilových výrobcov a predajcov, i keď ich vplyv nevylučujem. Sú to obchodníci. Za šrotovným je však treba vidieť hlavne snahu o oživenie predaja a snahu o omladenie nášho vozového parku, ktorého priemerný vek sa na prelome rokov 2007/2008 pohyboval na úrovni pätnástich rokov. Ak si vezmeme štatistiky zošrotovaných áut, zistíme, že autá, ktoré boli odovzdané na zhodnotenie, boli v drvivej väčšine prípadov staršie než dvadsať rokov. Z ciest a parkovísk teda vďaka šrotovnému zmizli tisíce áut, ktoré predstavovali vysoké ekologické a bezpečnostné riziko. Osobne je mi ľúto, že spolu s bezcennými vrakmi sa do zberní odviezlo aj niekoľko desiatok historicky cenných vozidiel, ktoré mohli ďalej „žiť druhý život“ povedzme vo veteránskych kluboch, robiť radosť fanúšikom a znalcom automobilových dejín. To je však žiaľ daň za to, že ľudia nechceli premeškať príležitosť kúpiť si nové, moderné auto so zľavou aj viac ako tritisíc eur. Bez šrotovného by si viacerí nové vozidlo skutočne nikdy nemohli dovoliť. To je fakt, ktorý vyvracia aj teóriu skeptikov, čo tvrdia, že štát zbytočne prišiel o peniaze vložené do dotácií, veď ľudia by si autá kúpili neskôr aj tak. Je to podľa mňa totálny nezmysel, ktorý tromfla azda len teória jedného z novinárov, chvala bohu nie motoristického. Možno bol taký krátkozraký. V jednom z trojice najčítanejších celonárodných denníkov si dovolil vysloviť nasledovný blud: „Je pravda, že štát dostane časť peňazí za dotáciu šrotovného späť vo forme DPH za vozidlo. Ak by však ľudia autá nekupovali, peniaze by investovali do nákupu iných komodít a štát by na ich DPH zarobil viac.“. Pán kolega pri tom asi pozabudol, že ľudia, aj keď si kúpia auto, naďalej musia kupovať v obchode potraviny aj oblečenie. Ďalej si asi neuvedomil, že objem peňazí investovaných do dovoleniek alebo do nákupu nehnuteľností sa nedá odsledovať a teda, že výnos z ich DPH je podstatne nižší, ak vôbec nejaký. Nehovoriac o stále populárnejších nákupoch v zahraničí, z ktorých štát nemá vôbec nič. Každé jedno vozidlo, predané a kúpené vďaka šrotovnému je registrované, daň a poplatky súvisiace so zvýhodneným nákupom boli a sú odvedené na Slovensku hneď niekoľkokrát. Pri vyradení starého vozidla z evidenicie, pri kúpe nového auta, pri jeho registrácii na polícii a pri jeho poistení. Na zreteli je ďalej treba mať fakt, že nové auto bude minimálne po dobu záruky chodiť na pravidelné prehliadky do autorizovaného servisu a že sa s ním bude s určitosťou jazdiť viac a častejšie. Štát teda zarobí na DPH zo servisu, predaji paliva a často aj na diaľničných poplatkoch. V súvislosti s novým autom sa dostáva na povrch skutočne X vecí, ktoré pre spoločnosť predstavujú prínos a nie malý. Z tohto dôvodu považujem rozhodnutie našej vlády pripojiť sa ku krajinám, ktoré uskutočnili šrotovné za správne a veľmi rozumné. Kiež by takých šťastných rozhodnutí bolo viac.

Vlado Dimov sa narodil 24.02. 1973 v Bratislave. V roku 2002 ukončil štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave v odbore Masmediálne štúdie. Pred aj počas štúdia pracoval ako motoristický novinár vo viacerých mienkotvorných médiách (SRo Pozor, zákruta!, Plus 7 dní, TV Luna, Rádio Twist). V súčasnosti je šéfredaktorom komunikačnej agentúry CASPER media, ktorá pravidelne prispieva do denníkov Hospodárske noviny, Šport a Plus jeden deň. Pre Rádio Viva pripravuje reláciu AutoViva s dennou periodicitou. V roku 2001 bol menovaný do funkcie predsedu Klubu motoristických novinárov SSN. Je ženatý a má dve deti. Jeho najväčšou záľubou je relax pri grilovaní v kruhu rodiny a priateľov.
zdroj: fleetkonferencia.sk