Erichom Bobošom Procházkom. Začiatky kapely sa datujú do roku 2005, kedy sme ju mohli poznať pod menom Hasting Street.

Pod aktuálnym menom kapela v ystupuje od roku 2008. Kapela vydala pred nedávnom album, z ktorého sme mohli počas sobotnej

noci počuť niekoľko skladieb. Zvukom mi trocha pripomínali staré dobré Red Hot Chilli Peppers, ale samozrejme aj napriek tomu

oplývali vlastnou originalitou. Bolo veľmi príjemné sa pozerať na chalanov, na pódiu pôsobili veľmi uvoľnene a pozitívne.

Svojou hudbou výborne rozprúdili zábavu v klube a nastolili tú správnu atmosféru.

 

Druhý hudobný projekt veľmi lahodil mojej komplikovanej dušičke. BreakBeast je totiž založený na kombinácii mixáže Dja a live gitary i spevu.

Už v minulosti mi podobné projekty na scéne chýbali, preto som rada, že sa konečne našiel niekto, kto vynikajúco zaplnil medzery na slovenskej scéne.

Možno by som k tomu pridala ešte živé bicie, ale aj takto to bol krásny zážitok. Hlavný aktér svojou hudbou prezentuje pocity, myšlienky

o láske a medziľudských vzťahoch. Preto bolo ideálne hudbu vnímať so zatvorenými očami a vychutnávať si každú sekundu z tohto predstavenia.

Noc undergroundových hudobných objavov sa však ešte neskončila. Nasledovala extáza alternatívneho šialenstva – Amphibios.

Počas ich show som sa zamilovala... Ako do kapely, tak i do ich hudby. Podobný stav som už dávno nezažila. Možno sa môže niekomu môj pohľad zdať neobjektívny, a to práve preto, že som vyrastala na podobných alternatívnych a avantgardných projektoch, ale môžem každému zaručiť, že môj fanatizmus ma naučil rozoznať, ktorá alternatíva je kvalitná a ktorá nie. Kapela Amphibios sa pre mňa stala razom jedničkou v slovenskej experimentálnej tvorbe a som si istá, že o týchto talentovaných hudobníkoch budeme ešte veľa počuť. Sú to rodení umelci, ktorí si získali moju podporu. Podľa toho, čo som videla v Randal klube, získali si podporu aj celého publika. Chalani predviedli živé a charizmatické vystúpenie, mali výborný a prepracovaný sound, tiež veľmi energické a emóciami naplnené tracky. Klobúk dole!

 

Ďalšou undergroundovou bombou na pódiu bola formácia Francees Lane. Šialená morbídna image, morbídna tajomná atmosféra a morbídne post punkové skladby.

Na takýchto kapelách som sa bláznila na strednej škole, dnes sa na to však cítim byť už troška stará.

Po temnote post punkového podsvetia ma upokojil príjemný zvuk funku, v podaní kapely CoolHunter, v ktorej svoje hudobné nadanie ukázal aj samotný organizátor celého podujatia. Chalani mi trocha pripomínali mafiánov z filmov, ale v tom správnom pozitívnom zmysle. Mali viac členov, ako je v kapelách obvyklé, hudba bola obohatená napríklad aj o husle, ktoré v takýchto či podobných štýloch vždy výborne vyniknú. Každý vie, že zladiť väčší počet členov v hudobnej formácii je často veľmi ťažké, preto ma ich ladnosť a zohranosť príjemne prekvapila. Odporúčam im však v budúcnosti produkciu aj rýchlejších skladieb, pretože na koncerte takéto tempo môže občas oslabiť publikum. Ale po hudobnej stránke ich hodnotím veľmi pozitívne.

Postupne sme sa prepracovali až k poslednej kapele a to Bublifunk-u, ktorí výzorom pôsobili ako jedna z tých tuctových funkových kapiel, ale môžem odprisahať,

 že môj prvý dojem sa nepotvrdil. Ich hudba bola veľmi svižná, trocha vtipná, pozitívne ladená a celému ich predstaveniu z veľkej miery dodával život aj výrazný saxofón, ktorý je môj najobľúbenejší dychový názor. Vždy som obdivovala saxofonistov ako takých, taktiež ako súčasťou nejakej kapely. Chalani z formácie sú ešte veľmi mladí, verím, že keď budú na sebe ešte chvíľku takto tvrdo pracovať, dozrejú do tej správnej šťavnatosti a potom im zaručujem veľký úspech na slovenskej, možno aj zahraničnej scéne.

Festival bol pre mňa nezabudnuteľným undergroundovým zážitkom aj napriek tomu, že v klube mi väčšinou vadí zlé ozvučenie.

Myšlienka podujatia bola veľmi správna a taktiež cesta, ktorou organizátor prešiel, bola isto tá správna. Výťažok z festivalu bol venovaný

organizácii na podporu športových či iných záujmových aktivít pre deti zo sociálne slabších rodín a tak organizátor podporil rozvoj talentu nadaným deťom,

akým som bola aj ja a pomohol im robiť to, čo ja som nikdy nemohla, pretože pred rokmi pre deti zo sociálne slabších rodín neexistovali takéto možnosti.

Už len kvôli tomuto môjmu osobnému postoju a skúsenosti mienim festival podporovať aj v budúcnosti. Festival ďalej podporili partneri ako Hudobný fond, časopisy Spark a Rock And Pop, a hudobné portály ako Rock.SK, Hudba.SK, Gregi.NET, ďalej Musicone, Hardwar a Infoline.SK a nakoniec i Bojoveumenia.COM.
zdroj: Daura / Indie fest