99% áut, ktoré jazdia po cestách Únie, funguje na princípe spaľovacieho motora. Ten sa však už čoskoro má stať minulosťou. O elektromobiloch, závislosti na rope a spôsoboch, ako zastaviť globálne otepľovanie diskutovali poslanci, podnikatelia a držitelia Nobelových cien. "Európa bude fungovať bez ropy už o menej ako desať rokov," vyhlásil Shai Agassi, ktorý patrí podľa magazínu "Foreign Policy" medzi 100 najväčších svetových mysliteľov dneška. "Nestane sa tak kvôli globálnemu otepľovaniu, ... ale preto, lebo ropa sa stane príliš drahou," uviedol Aggasi. Poukázal pritom na to, že cena ropy vzrástla za ostatných desať rokov z 10 na 100 dolárov za barel a "ak Čína neprestane s výrobou áut, dostane sa už o pár rokov na úroveň 230 dolárov."

Aggasi, ktorý je zakladateľom a riaditeľom spoločnosti "Better Place" zdôraznil, že Čína už začala s investíciami do vozidiel pracujúcich na elektrický pohon. Európa, ktorá v súčasnosti vyrába 30% všetkých automobilov má podľa neho dve možnosti: "chopiť sa príležitosti a byť lídrom zmeny, obraňujúc tak svoju pozíciu jednotky v svetovej produkcii áut, alebo počkať, kým Čína prevezme jej trh."

Výhody  dopravy, ktorá využíva iný ako naftový alebo benzínový pohon podčiarkla aj nemecká liberálna poslankyňa Silvana Koch-Mehrin, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Európskeho parlamentu zodpovednou za STOA (Inštitúcia Parlamentu pre vyhodnocovanie vedeckých a technologických alternatív). Podľa jej rakúskeho kolegu z frakcie ľudovcov a predsedu STOA, poslanca Paula Rübiga sa zmeny musia stať súčasťou stratégie 2020. Prioritou STOA do budúcnosti je podľa jeho slov najmä ekologická doprava a udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

"Bláznivá myšlienka" na zníženie emisií

Antropocén je termín, ktorý časť vedcov využíva na pomenovanie obdobia, kedy ľudská aktivita významne ovplyvňuje ekosystém našej planéty. Držiteľ Nobelovej ceny za chémiu z roku 1995, profesor Paul Crutzen v tejto súvislosti uviedol, že počas 20. storočia vzrástol počet obyvateľov Zeme štvornásobne, štyridsaťnásobne sa zvýšila priemyselná výroba a spotreba energie bola šestnásťkrát vyššia ako v predchádzajúcich storočiach. To všetko malo za následok nebývalý rast emisií CO2.

Profesor Crutzen však ponúkol aj riešenie. Aby sme spomalili globálne otepľovanie, "mohli by sme vypustiť čiastočky síry do hornej atmosféry, a tak by sme celosvetovo znížili teplotu ovzdušia." "Táto bláznivá myšlienka funguje a ak neznížime množstvo emisií, naozaj by sme mali urobiť niečo šialené," dodal a vyzval zákonodarcov, aby začali zvažovať aj takéto riešenie.

Nové možnosti využitia CO2

Oxid uhličitý, ktorý je spoluzodpovedný za globálne otepľovanie môže ľudstvo využiť vo svoj prospech, vyhlásil profesor George Oláh, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu za rok 1994. Podľa jeho slov trvá tri milióny rokov, kým si príroda obnoví zásoby fosílnych palív, človek však tento proces dokáže skopírovať a urýchliť. "Môžeme zachytiť oxid uhličitý v atmosfére a premeniť ho na metanol, ktorý následne využijeme ako palivo," vysvetlil profesor Oláh a dodal, že "aj keď sa všetci chcú oxidu uhličitého zbaviť, my ho naopak potrebujeme."

Vyčerpanie zásob energie ľudstvu podľa Oláha nehrozí, nakoľko tu ešte stále máme slnko, ktoré je zdrojom všetkej energie. Dnešným problémom je skôr to, ako túto energiu zachytiť, uskladniť a rozdistribuovať, dodal na záver.
zdroj: Európsky parlament

< Dozadu		Dopredu >