Hoci sa pirátstvo môže javiť ako romantická záležitosť, skutočnosť je značne odlišná. Ide o dobre organizovanú sieť, ktorá napáda lode s tovarom, humanitárnou pomocou či výletné plavidlá. Podnikatelia prichádzajú o príjmy a posádky lodí sa neraz stávajú rukojemníkmi. V niektorých prípadoch boli dokonca popravení.

Nevyhnutná spolupráca

Veliteľa misie Atalanta si 16. novembra v Parlamente prišli vypočuť najmä poslanci z výborov pre zahraničné veci, dopravu a rybolov. Cieľom misie je podľa kontraadmirála Hudsona odstrašiť pirátov a zatknúť ich. V súčasnosti má jeho misia k dispozícii plavidlá z Belgicka, Francúzska, Grécka, Holandska, Nemecka, Talianska, Španielska, Švédska či Veľkej Británie.

Boj proti pirátom v Adenskom zálive je síce úspešný, no zároveň mimoriadne zložitý. Ide totiž o obrovské  územie, ktoré Hudson prirovnáva k oblasti medzi Bruselom a Moskvou. Potrebná je tiež spolupráca s inými krajinami, aby zatknutí piráti boli predstavení pred súd. To sa totiž podľa slov veliteľa nedeje vždy.

Nedôvera lodí

Nemeckú poslankyňu zo skupiny zelených Franzisku Brantner zaujímalo, prečo niektoré plavidlá neinformujú Atalantu o svojej polohe. Podľa Hudsona môže byť dôvodom predstava, že "ak sa spoja s nami, napoja sa na nich piráti". Predseda výboru pre dopravu, britský socialista Brian Simpson, chce preto podniknúť také kroky, ktoré by presvedčili plavidlá, aby sa pri plavbe stále registrovali. Hudson to považuje za dôležité aj preto, že piráti používajú čoraz sofistikovanejšie spôsoby a neustále rozširujú svoj priestor.

Podpredseda Výboru pre rybné hospodárstvo, francúzsky ľudovec Alain Codec, sa zas opýtal na ochranu miestnych rybárskych lodí. Tie síce lovia ryby do vzdialenosti 20 míľ od pobrežia Somálska, no Hudson varuje, že čoraz viac prepadávajú lode ako takzvaní jednorazoví piráti.
zdroj: Európsky parlament