Na Slovensku pripravuje Svetová gastroenterologická organizácia (WGO) v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva (SSVPL SLS) "Deň otvorených dverí". 29.mája 2008 svoje dvere verejnosti otvoria praktickí lekári na celom území Slovenska. V stanovenom čase tak budú mať záujemcovia možnosť bezplatne využiť konzultačné služby jednotlivých praktických lekárov, ktorí im odpovedia na otázky, týkajúce sa zdravého trávenia a správnej výživy.
Do projektu sa rozhodlo zapojiť aj niekoľko hotelov a reštaurácií, ktoré v spomínaný deň pripravia špeciálne zdravé menu a podporia tak myšlienku dôležitosti zdravej výživy pre život človeka.
Zoznam ambulancií ako aj reštaurácií, spolu s ďalšími dôležitými informáciami o Svetovom dni zdravého trávenia, zdravej stravy a správnej výživy, bude k dispozícii od 20.5.2008 na stránke Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva - www.vpl.sk a na www.activia.sk .
Viac informácií: Ing. Martin Michalica, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. , 0915 795 240
Svetová gastroenterologická organizácia (WGO)
Svetová gastroenterologická organizácia (WGO) vznikla 29. mája v roku 1958.
V súčasnosti vo svete združuje 103 členských spoločností s viac ako 50 000 gastroenterológmi. Hlavným cieľom tejto asociácie je nielen progres gastroenterológie vo svete, ale tiež vytvorenie platformy na spoluprácu medzi jednotlivými gastroenterologickými organizáciami.
Pomáha pri rozvoji výučby gastroenterológie, podporuje výskum a poskytuje zdravotníckym pracovníkom a bežným ľuďom vedomosti o tráviacich poruchách (prevencia, detekcia a optimálny manažment).
Svetový deň zdravého trávenia
Každoročne od roku 2004 vyhlasuje WGO 29. máj ako Svetový deň zdravého trávenia (WDHD).Táto udalosť upriamuje pozornosť medzinárodnej medicínskej komunity ako aj širokej verejnosti na problematiku zdravého trávenia a chorôb gastrointestinálneho traktu. V roku 2006 stál v centre pozornosti Helicobacterpylori, v roku 2007 to boli vírusové hepatitídy, ktoré spôsobujú polovicu úmrtí na rakovinu pečene.
Spolupráca WGO a Danone
WGO a Danone vstúpili v roku 2008 do trojročného partnerstva, zameraného na "Optimálnu výživu pri zdravom trávení a ochoreniach tráviaceho systému". Cieľom tejto spolupráce je zvýšiť povedomie dôležitosti zdravého trávenia medzi širokou verejnosťou i zdravotníckymi pracovníkmi, ako aj zhromažďovať vedecké informácie o vplyve výživy na zdravé trávenie.
Mapovanie porúch tráviaceho systému
predstavuje prehľad epidemiologických údajov o poruchách tráviaceho systému v 50 krajinách sveta. Ide o "mapy", dokumentujúce prevahu mnohých porúch alebo ochorení tráviaceho systému. Z dokumentu vyplýva že:
* Ochorenia tráviaceho systému a funkčné poruchy tráviaceho systému spôsobuje niekoľko rozličných faktorov vrátane výživových zvyklostí a životného štýlu.
* Postihujú milióny jedincov na celom svete a značne ovplyvňujú kvalitu života.
* Spôsobujú nárast výdavkov na zdravotníctvo.
* Každá forma chronického funkčného postihnutia tráviaceho systému (obstipácia, syndróm dráždivého čreva, dyspepsia, nadúvanie, meteorizmus) postihujú okolo 15% svetovej populácie.
* Infekcia Helicobacter pylori , ktorá môže byť predispozíciou rakoviny žalúdka u niektorých pacientov, postihuje každého druhého človeka.
* Helicobacter pylori sa týka okolo 50% populácie, ale okolo 80% je asymptomatických. Široká variabilita prevahy medzi rôznymi krajinami (od 1 do 80 %) sa zdá byť spojená so sociálno-ekonomickými rozdielmi (hlavne čo sa týka hygieny).
* Kolorektálny karcinóm predstavuje tretiu najčastejšiu formu rakoviny v rozvinutých krajinách.
* Prevalencia populácie postihnutej kolorektálnym karcinómom v rozvinutých krajinách je 6 %. Každoročne na toto ochorenie umiera vo svete 600 000 pacientov.
* 7 % svetovej populácie denne postihuje pálenie záhy, 14% týždenne a 15% mesačne.
* 5-10% populácie postihuje GERD - gastroezofageálny reflux, s najväčšou prevahou v západných krajinách; pálenie záhy však postihuje z času na čas každého.
* Vo väčšine zo sledovaných 17 krajín, prevalencia funkčnej obstipácie presahuje 15% bežnej populácie (maximum: 34% detí v Taliansku).
Výživové odporúčania pre zdravé trávenie a odporúčania, týkajúce sa zdravého životného štýlu
Na to, aby ste si udržali zdravé trávenie a predchádzali, prípadne zmiernili mierne poruchy trávenia:
l Zvýšte príjem potravín rastlinného pôvodu (ovocie, zelenina, cereálie) a ryby.
l Znížte príjem tukov (hlavne nasýtených a trans tukov), vyprážaných jedál a tučných jedál.
l Jedzte fermentované produkty, obsahujúce probiotiká s klinicky dokázanými účinkami. l Pite veľa, ale nie nadmerne kávu a alkohol.
l Vyberajte si ľahké jedlá, jedzte pokojne, žujte úplne.
l Zlepšite si životný štýl pomocou fyzickej aktivity, cvičením, zvládaním stresu a prestaňte fajčiť.
l Udržujte si svoju hmotnosť v medziach normy.
Tieto odporúčania tiež pomôžu znížiť riziko kolorektálneho karcinómu (WHO -SZO).
l Vláknina uľahčuje trávenie a prechod potravy tráviacim systémom, pomáha udržiavať črevnú mikroflóru v rovnováhe, pomáha redukovať riziko kolorektálneho karcinómu a podporuje znižovanie hmotnosti.
l Nadmerne tučné alebo vyprážané jedlá môžu spôsobovať gastrointestinálny diskomfort.
l Nadmerný príjem mäsa spomaľuje gastrointestinálny prechod a môže podporovať vznik nádorov gastrointestinálneho systému.
l Jogurty a fermentované mlieka patria medzi hlavné potraviny, obsahujúce probiotiká (bifidobaktérie a laktobacily).
Príjem hore uvedených potravín prospieva tráviacemu systému tým, že zabezpečuje pravidelnú črevnú pasáž, dobrú asimiláciu živín, kontinuálnu rovnováhu medzi imunitným systémom a gastrointestinálnym traktom, zmiernenie ochorení tráviaceho systému (gastroenteritída, kolitída, hnačka, a pod).
Pravidelné cvičenie, aspoň 3 alebo 4 krát do týždňa, zlepšuje trávenie a udržuje stálu črevnú pasáž.
Prestať fajčiť, redukovať a zvládať stres, podniknúť kroky k zabezpečeniu zdravého a spokojného spánku, to všetko môže mať blahodarný účinok na zdravé trávenie.
Výživové odporúčania pri konkrétnych ochoreniach:
Obstipácia (zápcha): vyhýbajte sa nadmernému príjmu bielkovín a saturovaných tukov, dávajte prednosť zdrojom vlákniny a probiotík. Zvýšte fyzickú aktivitu a dbajte na dostatočný pitný režim.
Syndróm dráždivého čreva a funkčné črevné poruchy: jedzte pravidelne. Vyhýbajte sa tukom (hlavne trans tukom). Zmiernite príjem vlákniny, dávajte prednosť probiotikám.
Dyspepsia: vyhýbajte sa úzkym opaskom a nelíhajte si po jedle. Obmedzte príjem tukov a mliečnych produktov, okrem jogurtov. Vyhýbajte sa kyslým potravinám a sladeným nealkoholickým nápojom.
GERD a pálenie záhy: jedzte menej, častejšie a pomaly. Vyhýbajte sa vyprážaným jedlám, koreniu, mäte, kyslému ovociu a paradajkám.
Nadúvanie a meteorizmus: jedzte pomaly, vyhýbajte sa hojným jedlám. Znížte príjem strukovín, kapusty, kolových nápojov, sladených nealkoholických nápojov, nežujte žuvačky, hlavne tie nesladené.
Laktózová intolerancia: dávajte prednosť ovociu a jogurtom, obsahujúcim probiotiká.
Otázky a dôsledky: zdravé trávenie, poruchy a ochorenia tráviaceho systému.
Ochorenia alebo poruchy tráviaceho systému postihujú významné množstvo ľudí:
l U mnohých ľudí sa aspoň raz v živote vyskytla porucha trávenia. Buď ako limitujúca "črevná chrípka", "zlé trávenie" alebo omnoho závažnejšia chronická ulcerózna kolitída.
l Poruchy a ochorenia tráviaceho systému postihujú približne 40 až 80 miliónov ľudí v Európe.
Poruchy a ochorenia tráviaceho systému sú zodpovedné za veľké finančné výdavky:
l Odhadované výdavky, týkajúce sa funkčných porúch a ochorení tráviaceho systému, sú značne vysoké.
l V Európe boli odhadované priame výdavky 2 miliardy USD a nepriame výdavky 5,9 miliárd USD po skombinovaní dostupných údajov zo Spojeného kráľovstva, Švédska, Nemecka a Francúzska. Priame výdavky, týkajúce sa funkčných ochorení a porúch tráviaceho systému v USA sa premietli na rok vo výške 6,8 miliárd USD a nepriame výdavky vo výške 19,6 miliárd USD.
l Poruchy a ochorenia tráviaceho systému predstavujú každoročne 48 miliónov dní obmedzenej aktivity, 27 miliónov posteľových dní a 9 miliónov stratených pracovných dní.
Všetky poruchy a ochorenia tráviaceho systému predstavujú viac ako 4 milióny hospitalizácií za rok, čo má za následok 28 miliónov dní hospitalizácie, predstavuje to 13 % všetkých hospitalizácií.
Poruchy a ochorenia tráviaceho systému znižujú kvalitu života:
l Epidemiologické štúdie z Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Južnej Kórei, Brazílie a USA ukázali negatívnu koreláciu medzi obstipáciou a kvalitou života. l Výsledky meraní redukcie kvality života u niektorých porúch a ochorení tráviaceho systému boli podobné ako u žien v perimenopauze alebo u pacientov s miernym srdcovým zlyhaním.
l Poruchy a ochorenia tráviaceho systému majú obrovský sociálny dopad, ktorému však možno napriek všetkému predísť, možno ho riadiť, prípadne redukovať praktickými rozhodnutiami ako je upravenie stravovania, zdravý životný štýl alebo návšteva u všeobecného lekára a gastroenterológa.
Gastroezofageálny reflux (GERD)
l GERD sa môže vyskytovať so symptómami alebo bez symptómov (ako je pálenie v pažeráku, pyróza): takmer jedna tretina pacientov s GERD je bez symptómov.
l Úprava stravovania a životného štýlu môže byť skutočne kľúčom k zvládnutiu GERD: vyhýbať sa ľahnutiu po jedle, jesť malé porcie jedál, nefajčiť, vyhýbať sa alebo znížiť príjem jedál, ako sú koreniny, čokoláda, kofeín, bublinkové a alkoholické nápoje a cigarety, môže zmierniť príznaky GERD.
l Keď GERD zostane neliečená, môže viesť k permanentnému poškodeniu pažeráka (ezofagitída, t. j. zápal sliznice pažeráka ), dokonca Barrettov pažerák, známy rizikový faktor karcinómu a adenokarcinómu.
Obstipácia (zápcha)
l Laxatíva, najbežnejšia liečba obstipácie, môžu spôsobovať návyk a postupne si pacient vyžaduje silnejšie dávky pri získaní toho istého účinku.
l Pri prevencii a manažmente funkčnej obstipácie sú výživa, stravovacie návyky a životný štýl považované za kľúčové aspekty.
l S obstipáciou môže byť v niektorých prípadoch spojená diéta bohatá na tuky a chudobná na vlákninu a tekutiny, ako aj nedostatočná fyzická aktivita.
l Okrem bolesti brucha môže závažná obstipácia viesť k megakolonu, hemoroidom a
k análnym fisúram (trhlinám).
Helicobacter pylori
l Infekcia je spojená s gastritídou (t.j. zápalom sliznice žalúdka), hoci 80% infikovaných nemá žiadne symptómy.
l Infekcii možno predísť umývaním rúk a riadu po použití a nekonzumovaním kontaminovanej vody.
l Infekcia H. pylori zvyšuje riziko peptických vredov, rakoviny žalúdka a MALT lymfómu M.
Infekcia Helicobacterom pylori, postihujúca každého druhého človeka, je predispozíciou žalúdočného vredu, ako aj rakoviny žalúdka!
IBS - Syndróm dráždivého čreva
l Najčastejšími symptómami IBS sú bolesť brucha, nadúvanie, meteorizmus, plynatosť, striedavo hnačka a zápcha.
Funkčná dyspepsia
* Dyspepsia je chronická alebo opakovaná bolesť alebo nepohoda, sústredená v hornom hrudníku. Diskomfort v tomto kontexte značí miernu bolesť, plnosť horného brucha a neočakávane skoro pocit plnosti pri konzumácii. Môže to byť spojené s nadúvaním brucha, grganím, nauzeou alebo pálením záhy.
* Štúdie odhadujú sociálne výdavky 1 bilión anglických libier za rok v Spojenom Kráľovstve v roku 2002.
V tom istom roku bola dyspepsia medzi piatimi najzávažnejšími diagnózami gastrointestinálnych porúch, popísanými v USA pri návštevách ambulantných lekárov, išlo o viac ako 2,2 milióna návštev.
Ďalším významným faktom je, že títo pacienti sa nachádzajú v tretej až piatej dekáde života, čo významne ovplyvňuje ich produktivitu.
Mapa ochorení tráviaceho systému - ZDROJE:
1. Vakil, N., S. V. van Zanten, P. Kahrilas, J. Dent, and R. Jones. 2006. The
Montreal definition and classification of gastroesophageal reflux disease: a
global evidence-based consensus. Am J Gastroenterol 101:1900-20; quiz
1943.
2. Tack, J. 2005. Recent developments in the pathophysiology and therapy of
gastroesophageal reflux disease and nonerosive reflux disease. Curr Opin
Gastroenterol 21:454-60.
3. Long, M. D., and N. J. Shaheen. 2007. Extra-esophageal GERD: clinical
dilemma of epidemiology versus clinical practice. Curr Gastroenterol Rep
9:195-202.
4. Henteleff, H. J., and G. Darling. 2003. Canadian Association of General
Surgeons Evidence Based Reviews in Surgery. 6. "GERD" as a risk factor
for esophageal cancer. Symptomatic gastroesophageal reflux as a risk
factor for esophageal adenocarcinoma. Can J Surg 46:208-10.
5. Dent, J., H. B. El-Serag, M. A. Wallander, and S. Johansson. 2005.
Epidemiology of gastro-oesophageal reflux disease: a systematic review.
Gut 54:710-7.
6. Fox, M., C. Barr, S. Nolan, M. Lomer, A. Anggiansah, and T. Wong.
2007. The effects of dietary fat and calorie density on esophageal acid
exposure and reflux symptoms. Clin Gastroenterol Hepatol 5:439-44.
7. Nocon, M., J. Labenz, D. Jaspersen, W. Meyer-Sabellek, M. Stolte, T.
Lind, P. Malfertheiner, and S. N. Willich. 2007. Association of body mass
index with heartburn, regurgitation and esophagitis: results of the
Progression of Gastroesophageal Reflux Disease study. J Gastroenterol
Hepatol 22:1728-31.
8. Benson, A. B., 3rd. 2007. Epidemiology, disease progression, and
economic burden of colorectal cancer. J Manag Care Pharm 13:S5-18.
9. Xie, J., and S. H. Itzkowitz. 2008. Cancer in inflammatory bowel disease.
World J Gastroenterol 14:378-89.
10. Millen, A. E., A. F. Subar, B. I. Graubard, U. Peters, R. B. Hayes, J. L.
Weissfeld, L. A. Yokochi, and R. G. Ziegler. 2007. Fruit and vegetable
intake and prevalence of colorectal adenoma in a cancer screening trial. Am
J Clin Nutr 86:1754-64.
11. Ryan-Harshman, M., and W. Aldoori. 2007. Diet and colorectal cancer:
Review of the evidence. Can Fam Physician 53:1913-20.
12. Strohle, A., W. Maike, and A. Hahn. 2007. [Nutrition and colorectal
cancer]. Med Monatsschr Pharm 30:25-32.
13. Mahadeva, S., and K. L. Goh. 2006. Epidemiology of functional dyspepsia:
a global perspective. World J Gastroenterol 12:2661-6.
14. Tougas, G., Y. Chen, P. Hwang, M. M. Liu, and A. Eggleston. 1999.
Prevalence and impact of upper gastrointestinal symptoms in the Canadian
population: findings from the DIGEST study. Domestic/International
Gastroenterology Surveillance Study. Am J Gastroenterol 94:2845-54.
15. Drossman, D. A., and D. L. Dumitrascu. 2006. Rome III: New standard for
functional gastrointestinal disorders. J Gastrointestin Liver Dis 15:237-41.
16. Foxx-Orenstein, A. 2006. IBS--review and what's new. MedGenMed 8:20.
17. Camilleri, M., and D. E. Williams. 2000. Economic burden of irritable bowel
syndrome. Proposed strategies to control expenditures.
Pharmacoeconomics 17:331-8.
18. Talley, N. J., S. E. Gabriel, W. S. Harmsen, A. R. Zinsmeister, and R. W.
Evans. 1995. Medical costs in community subjects with irritable bowel
syndrome. Gastroenterology 109:1736-41.
Dôsledky tráviacich ochorení - ZDROJE:
(1) Diagnosis and Therapy manual of gastroenterology. Canan Avunduk. Lippincott Williams
& Wilkins. Third Edition 2002.
(2) Talley et al., Scope of the Problem of Functional Digestive Disorders; Eur J Surg 1998;
Suppl 582: 35-41.
(3) Talley J.N. Guidelines for the Management of Dyspepsia. Am. J. of Gastroenterology.
2005; 100:2324-2337.
(4) Tack J, Talley NJ, Camilleri M, et al. Functional gastroduodenal disorders.
Gastroenterology. 2006;130:1466-1479.
(5) Moayyedi, P, Mason J. Clinical and economic consequences of dyspepsia in the
community. Gut 2002; 50 (Suppl 4):iv10-2.
(6) Chang L. Review article: epidemiology and quality of life in functional Gastrointestinal
disorders. Aliment Pharmacol Ther 2004; 20(Suppl 7):31-9.
(7) Harvey RF, Mauad EC, Brown AM. Prognosis in the irritable bowel-syndrome: a five-year
prosective study. Lancet 1987;1:963-965
(8) Shaheen, NJ, Hansen RA, Morgan DR, Gangarosa LM, Ringel Y, Thiny MT, Russo MW,
Sandler RS. The burden of gastrointestinal and liver diseases. Am J Gastroenterol
2006;101:2128-38.
(9) Haycox A, Einarson T, Eggleston A. The health economic impact of upper
gastrointestinal symptoms in the general population: results from the
Domestic/International Gastroenterology Surveillance Study (DIGEST). Scand J
Gastroenterol Suppl 1999;231:38-47.
(10) Moayyedi P, Mason J. Clinical and economic consequences of dyspepsia in the
community. Gut. 2002;50(suppl 4):iv10-iv12.
(11) Barbera R, Feinle C, Read NW. Nutrient-specific modulation of gastric
mechanosensitivity in patients with functional dyspepsia. Dig Dis Sci. 1995;40(8):1636-
1641.
(12) Feinle-Bisset C, Andrews JM. Treatment of functional dyspepsia. Curr Treat Options
Gastroenterol. 2003;6(4):289-297.
(13) Latin American Concensus Conference on Helicobacter pylori Infection. Am J of
Gastroenterology 2000;95(10):2688-92
(14) Malaty H, Nyren O. Epidemiology of Helicobacter pylori infection. Helicobacter
2003;8(Suppl. 1):8-12.
(15) World J Gastroenterol. 2006 Sep 14;12(34):5458-64
(16) Lamarque D, Peek R. Pathogenesis of Helicobacter pylori infection 2003;8 (Suppl. 1):21-
30
(17) Rocco A, Nardone G. Diet, H pylori infection and gastric cancer: evidence and
controversies. World J Gastroenterol 2007;13:2901-12.
(18) Amieva MR, El-Omar EM. Host-bacterial interactions in Helicobacter pylori infection.
Gastroenterology. 2008;134(1):306-23.
(19) Regula, J, Kulich KR, Stasiewicz J, Jasinski B, Carlsson J, Wiklund I. [Burden of illness in
Polish patients with reflux disease] Przegl Epidemiol 2005;59:75-85.
(20) Forman D, Helicobacter pylori Infection: a novel risk factor in the aetiology of gastric
cancer. Journal of National Cancer Institute 1991;83(23):1702-1703.
(21) Blaser MJ, Helicobacter pylori and the pathogenesis of gastroduodenal inflammation.
Journal of Infectious Diseases 1990;161:626-633.
(22) Graham DY, Opekun AR, Osato MS. Challenge modell for Helicobacter infection in
human volunteers. Gut 2004;53:1235-43.
(23) Armstrong D. Helicobacter pylori infection and dyspepsia. Scand J Gastroenterol Suppl
1996;215:38-47
(24) Graham DY, Can Therapy Ever Be Denied for Helicobacter pylori Infection?
Gastroenterology 1997;113:S113-S117.
(25) Axon A, Forman D, Helicobacter gastroduodenitis: a serious infectious disease. British
Medical Journal 1997;314:1430-1431.
(26) Briggs AH, Sculpher MJ, Logan RP et al., Cost effectiveness of screening for and
eradication of Helicobacter pylori in management of dyspeptic patients under 45 years of
age. British Medical Journal 1996;312:1321-1325.
(27) Fendrick AM, Chernew ME, Hirth RA et al., Clinical and economic effects of populationbased
Helicobacter pylori screening to prevent gastric cancer. Archives of International
Medicines 1999;159:142-148.
(28) Parsonnet J, Harris RA, Hack HM et al., Modelling cost-effectiveness of Helicobacter
pylori screening to prevent gastric cancer: a mandate for clinical trials. Lancet
1996;348:150-154.
(29) Davies R, Crabbe D, Roderick P, Goddard JR, Raftery J, Patel P, A simulation to
evaluate screening for Helicobacter pylori infection in the prevention of peptic ulcers and
gastric cancers. Health Care Management Science 2002;4:249-258.
(30) Mason J, Axon AT, Forman D et al. for the Leeds HELP Study Group. Alimentary
Pharmacology & Therapeutics 2002;3:559-568.
(31) Roderick P, Davies R, Raftery J, Crabbe D, Pearce R, Bhandari P et al., The costeffectiveness
of screening for Helicobacter pylori to reduce mortality and morbidity from
gastric cancer and peptic ulcer disease: a discrete-event simulation model. Health
Technology Assessment 2003:6.
(32) Marotti. B. et al. Interleukin-13 mucosal production in Helicobacter pylori-related gastric
diseases. Digestive and Liver Disease Volume 40, Issue 4, April 2008, Pages 240-247.
(33) Nomura A, Stemmerman GN, Chyou PH, Perez-Perez GI, Blaser MJ. Helicobacter pylori
infection and the risk of duodenal and gastric ulceration. Ann Intern Med 1994;120:977-
81.
(34) Hungin AP, Raghunath A, Wiklund I. Beyond heartburn: A review of the extraoesophageal
spectrum of reflux-induced disease. Fam Pract. 2005;22(6):591-603.
(35) Fass R, Fennerty MB, Vakil N. Nonerosive reflux disease-current concepts and
dilemmas. Am J Gastroenterol 2001; 96:303-14
(36) Locke GR III, Talley NJ, Fett SL, etal. Prevalence and clinical spectrum of
gastroesophageal reflux: a population-based study in Olmsted County, MN.
Gastroenterology 1997;112:1448-56
(37) Locke GR, Talley NJ, Weaver AL, Zinsmeister AR. A new questionnaire for
gastroesophageal reflux disease. Mayo Clin Proc 1994;69:539-47
(38) Kulig M, Leodolter A, Vieth M, Schulte E, Jaspeasen D, l Labenz J, Lind T. Quality of life
in relation to symtoms in patientes with gastrooesophageal reflux disease-an análisis
based on the ProGERD initiative Aliment Pharmacol Ther 2003;18:767-76
(39) Fennerty MB, Jonson DA. Hearthburn severity does not predict disease severity in
patients with erosive esophagitus Med Gen Med 2006;8:6
(40) Fioramonti J. Probiotics: what are they? What are their effects on gut physiology? Best
Practice & Research Clinical Gastroenterology 2003;17(5):711-724.
(41) Delgado-Aros. S. Contributions of gastric volumes and gastric emptying to meal size
and postmeal symptoms in functional dyspepsia. Gastroenterology 2004;127(6):1685-
1694.
(42) Shaneen et al., and Ransohoff, JAMA. 2002;287:1972-1981, 2002
(43) Young C. Medical economy and acid reflux diseases. Journal of Gastroenterology and
Hepatology 2006;21(s5):S129-S132.
(44) Jones R. Heartburn in Patients with Gastro-Oesophageal Reflux Disease in Germany
and Sweden: A Study on Patients’ Burden of Disease. PharmacoEconomics
2003;21(15):1091-1102.
(45) Niemcryk.S. Outpatient Experience of Patients with GERD in the United States: Analysis
of the 1998-2001 National Ambulatory Medical Care Survey. Digestive Diseases and
Sciences 2005;50(10):1904-1908.
(46) Liker. H. Clinical Review: Managing Gastroesophageal Reflux Disease in Primary Care:
The Patient Perspective. Journal of the American Board of Family Practice 2005;18:393-
400.
(47) Dean BB, Crawley JA, Schmitt CM, Wong J, Ofman JJ. The burden of illness of gastrooesophageal
reflux disease: impact on work productivity. Aliment Pharmacol Ther
2003;17:1309-17.
(48) Pace F, Negrini C, Wiklund I, Rossi C, Savarino V. Quality of life in acute and
maintenance treatment of non-erosive and mild erosive gastro-oesophageal reflux
disease. Aliment Pharmacol Ther 2005;22:349-56.
(49) Pique JM, Kulich KR, Vegazoc O, Jimenez J, Zapardiel J, Carlsson J, Wiklund I. Burden
of gastroesophageal reflux disease. Evidence from a recent methodological study in
Spain] Gastroenterol Hepatol 2004;27:300-6.
(50) Annells M, Koch T. Constipation and the preached trio: diet, fluid intake, exercise.
International Journal of Nursing Studies 2003;40(8):843-852.
(51) Pacini, F, Calabrese C, Cipolletta L, Valva MD, Russo A, Savarino V, Vigneri S. Burden
of illness in Italian patients with gastro-oesophageal reflux disease. Curr Med Res Opin
2005;21:495-502.
(52) Sandler RS et al. The burden of selected digestive diseases in the United States.
Gastroenterology 2002 May; 122:1500-11.
(53) Peters. H. Potential benefits and hazards of physical activity and exercise on the
gastrointestinal tract. Gut. 2001 Mar;48(3):435-9.
(54) Gastroenterology April 2006 Vol 130,No.5 1377-1556
(55) Chang L. Gender, Age, Society, Culture, and the Patient’s Perspective in the Functional
Gastrointestinal Disorders Gastroenterology 2006;130(5)1:435-1446.
(56) Abyad A, Mourad F. Constipation: Common-sense care of the older patient. Geriatrics.
1996;51:28-36.
(57) Whitehead WE. Functional anorectal disorders. Semin Gastrointest Dis. 1996;7:230-236.
(58) Pfeifer J, Agachen F, Wexner SD. Surgery for constipation: A review. Dis Colon Rectum.
1996;39:444-460.
(59) Nyrop, KA, Palsson OS, Levy RL, Korff MV, Feld AD, Turner MJ, Whitehead WE. Costs
of health care for irritable bowel syndrome, chronic constipation, functional diarrhoea and
functional abdominal pain. Aliment Pharmacol Ther 2006;26:237-48.
(60) Shaheen NJ, Hansen RA, Morgan DR, Gangarosa LM, Ringel Y, Thiny MT, Russo MW,
Sandler RS. The burden of gastrointestinal and liver diseases. Am J Gastroenterol
2006;101:2128-38.
(61) Wald, A, Scarpignato C, Kamm MA, Mueller-Lissner S, Helfrich I, Schuijt C, Bubeck J,
Limoni C, Petrini O. The burden of constipation on quality of life: results of a multinational
survey. Aliment Pharmacol Ther 26:227-36.
(62) Hsieh C. Treatment of constipation in older adults. Am Fam Physician. 2006;74(5):715-6;
author reply 716.
(63) Leung Leung FW. Etiologic factors of chronic constipation: review of the scientific
evidence. Dig Dis Sci. 2007 Feb;52(2):313-6. Epub 2007 Jan 12.
(64) Longstreth G, Thompson G, Chey W. Functional bowel disorders. Gastroenterol
2006;130(5):1480-1491.
(65) Martin R, Barron JJ, Zacker C. Irritable bowel syndrome: toward a cost-effective
management approach. Am J Manag Care 2001;7:S268-75.
(66) Sandler RS, Everhart JE, Donowitz M, Adams E, Cronin K, Goodman C, Gemmen E,
Shah S, Avdic A, Rubin R. The burden of selected digestive diseases in the United
States. Gastroenterology 2002;122:1500-11.
(67) Hulisz D. The burden of illness of irritable bowel syndrome: current challenges and hope
for the future. J Manag Care Pharm 2004;10:299-309.
(68) Leong S. A US Employer Perspective:The Economic Consequences of Irritable Bowel
Syndrome. Archives of Internal Medicine 2003;163(8):929-35.
(69) Fass R, Longstreth G, Pimentel M. Evidence- and consensus-based practice guidelines
for the diagnosis of irritable bowel syndrome. Arch Intern Med 2001;161:2081-2088.
(70) Drossman DA. Revew article: an integrated approach to the irritable bowel syndrome.
Aliment Pharmacol Ther 1999;(suppl. 2):3-14.
(71) Hollowell J et al. Irritable Bowel Syndrome: Patterns of Ambulatory Health Care and
Resource Use in the United States, 1993-1997. Digestive Diseases and Sciences
2002;47(5):1115-21.
(72) [Thompson et al., Irritable bowel syndrome in general practice: prevalence,
characteristics, and referral. Gut 2000;46:78-82]
(73) Pare, P., J. Gray, S. Lam, R. Balshaw, S. Khorasheh, M. Barbeau, S. Kelly, and C. R.
McBurney. Health-related quality of life, work productivity, and health care resource
utilization of subjects with irritable bowel syndrome: baseline results from LOGIC
(Longitudinal Outcomes Study of Gastrointestinal Symptoms in Canada), a naturalistic
study. Clin Ther 2006;28:1726-35; discussion 1710-1.
(74) Cunningham. C, Banez. G. Pediatric Gastrointestinal Disorders. Book pages 117-126;
August 2006.
(75) Borum. M. Physician Perception of IBS Management in Women and Men. Digestive
Diseases and Sciences. Volume 47, Number 1 / January, 2002
(76) Lembo T et al. Symptoms and visceral perception in patients with pain-predominant
irritable bowel syndrome. Am J Gastroenterol 1999;94(5):1320-1326.
(77) Hahn B. Irritable bowel syndrome patterns: frequency, duration, and severity, Dig Dis Sci
1998;43(12):2715-2718.
(78) Lee OY et al, Gender-related differences in IBS symptoms, Am J Gastroenterol
2001;96(7):2184-2193.
Výživové odporúčania pre zdravé trávenie - ZDROJE:
(1) National Center for Biotechnology Information (NCBI). National Library of
Medicine (NlM). National Institute of Health. Digestion
Process:http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/bv.fcgi?rid=gnd.chapter.25
(2) Marlett JA, McBurney MI, Slavin JL. Position of the American Dietetic
Association: health implications of dietary fiber. J Am Diet Assoc
2002;102(7):993-1000.
(3) McFarlane GT and Cummings JT. Probiotics and prebiotics: can
regulating the activities of intestinal bacteria benefit health? 318:999-
1003.
(4) Rao AV; Shiwnarain N, Koo M and Nalini S, Koo, M; Jenkins D. Effect of
fiber-rich foods on the composition of intestinal microflora. Nutrition
Research 1994;1(4):523-535.
(5) Barclay L and Lie D. Probiotic yogurt may help eradicate H. pylori
infection. Medscape Medical News 2006. (CME based on Am J Clin
Nutr. 2006;83:864-869).
(6) Brown AC, Shovic A, Ibrahim SA, Holck P and Huang A. A non-dairy
probiotic’s (poi) influence on changing the gastrointestinal tract’s
microflora environment. Altern Ther Health Med 2005;11(1):58-64.
(7) Meance S, Cayuela C, Turchet P, Raimondi A, Lucas C, Antoine JM. A
fermented milk with Bifidobacterium probiotic strain DN-173 010
shortened oro-fecal gut transit time in elderly. Microb Ecol Health Dis
2001;13(4):217-222.
(8) Agerholm-Larsen L, Raben A, Haulrik N, Hansen AS, Manders M and
Astrup A. Effect of 8 week intake of probiotic milk products on risk
factors for cardiovascular diseases. Eur J Clin Nutr 2000;54:288-289.
(9) Warshaw, Hope MMs, RD. FAQs About Polyols. Today's Dietitian. 2004
Vol.6 (4) 36
(10) Longstreth GF, Thompson WG, Chey WD, et al. Functional bowel
disorders. Gastroenterology. 2006;130:1480-1491.
(11) MacDermott RP. Treatment of irritable bowel syndrome in outpatients
with inflammatory bowel disease using a food and beverage tolerance,
food and beverage avoidance diet. Inflamm Bowel Dis 2007;13:91-96.
(12) Floch MH, Naravan R. Diet in the irritable bowel syndrome. J Clin
Gastroenterol 2002; 35(1 Suppl):S45-52.
(13) Fass R, Longstreth GF, Pimentel M, et al. "Evidence- and consensusbased
practice guidelines for the diagnosis of irritable bowel syndrome".
Arch. Intern. Med. 2001, 161 (17): 2081-8.
(14) Drisko et al.. "Treating Irritable Bowel Syndrome with a Food Elimination
Diet Followed by Food Challenge and Probiotics". Journal of the
American College of Nutrition 2006, 25 (6): 514-22.
(15) Bazaldua , O.,Schneider , F.D. Evaluation and Management of
Dyspepsia. Am Fam Physician 1999;60:1773-88
(16) Tougas, G., Y. Chen, P, Hwang, M. M. Liu and A. Eggleston. Prevalence
and impact of upper gastrointestinal symptoms in the Canadian
population. Findings from the Digest study. Domestic/International
Gastroeneterology Surveillance Study. Am. J. Gastroenterology 94:
2845-54, 1999.
(17) Dent, J.H. B. El- Serag, M. A. Wallander and S. Johanson. Epidemiology
of gastro-esophageal reflux disease: a symptomatic review Gut 54; 710-
10, 2005.
(18) Siproudhis, L. F. Pigot , P. Godeberge, H. Damon, D. Soudan and M. A.
Bigard, 2006. Defecation Disordes: a French population survey. Dis.
Colon Rectum 49:219-27, 2006
(19) Mayo Clinic. Intestinal gas: Prevent discomfort, embarrassment of this
common problem. Accessed online, February 28, 2008:
http://www.mayoclinic.com/health/Intestinal-gas/DG00048.
(20) Spiller, R. Probiotics, an ideal anti-inflammatory treatment for IBS.
Gastroenterology, 2005 128:783-5.
zdroj: activia.sk
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
